[predchádzajúci] [zoznam] [nasledujúci]

Adam Tomčáni
Fyzik a pedagóg.

* 4.12.1755, Kamanová (okr. Topoľčany).
† 24.7.1831, Pešť


      Narodil sa 4. decembra 1755 v Kamanovej (okr. Topoľčany). Od r. 1778 študoval na univerzite a neskôr matematiku a fyziku na zememeračskom inštitúte v Budíne. Spočiatku bol asistentom na zememeračskom inštitúte, neskôr na Katedre mechaniky a prírodovedy v Pešti (1790–1791), ako aj profesorom fyziky na akadémii vo Veľkom Varadíne (1791–1798). Na Kráľovskej akadémii v Bratislave prednášal fyziku (1799–1801) a napokon bol profesorom na Katedre fyziky a mechaniky strojov na peštianskej univerzite, kde bol tiež dekanom (1804–1805) a rektorom (1823–1824). Jeho nástupcom bol ďalší významný vedec pôvodom zo Slovenska Štefan Anián Jedlík.
      Tomčáni je autorom viacerých vysokoškolských učebníc. Napríklad v diele Institutiones physicae (1821–1822) zreteľne diferencoval jednotlivé oblasti fyziky a po prvý raz od nej oddelil astronómiu a fyzický zemepis. V knihe sa prejavila skutočnosť, že A. Tomčáni bol prvým svetským profesorom fyziky na Slovensku. Najvýznamnejším jeho spisom je monografia o galvanizme Dissertatio de theoria phaenomenorum electricitatis galvaniae (1809), prvá svojho druhu nielen na Slovensku, ale i v celom Uhorsku. V tejto 355-stránkovej knihe skúmal fyzikálne a chemické vlastnosti elektrického článku, galvanizmus v jednoduchých vodičoch a v organických látkach. Význam diela vystúpi do popredia, keď si uvedomíme, že šlo o novú vednú oblasť. Tomčáni sa tiež podieľal na výskume následkov zemetrasenia v Uhorsku. Spolu s ďalšími učencami v roku 1802 navrhol, aby sa založila uhorská prírodovedecká a lekárska spoločnosť. Táto iniciatíva sa žiaľ nestretla s porozumením.
     Zomrel 24. júla 1831 v Budapešti.


[predchádzajúci] [zoznam] [nasledujúci]