Dňa 19. októbra 2022 predpoludním nás vo veku 74 rokov navždy opustil náš kolega

RNDr. Stanislav Jakubec, DrSc.

Jeho doménou bola algebraická teória čísel, kde je polčas citovanosti 25 rokov. Zaoberal sa tvrdeniami a problémami, ktoré sa týkajú hlavne počtu tried divizorov v číselných poliach a sú tu už od C. F. Gaussa.

Strácame v ňom nielen výnimočného matematika, ale aj výraznú a priamočiaru osobnosť, kolegu, priateľa a človeka.

Česť jeho pamiatke.

Karol Nemoga

Zomrel RNDr. Stanislav Jakubec, DrSc.

Dňa 19. októbra 2022 po dlhšej a vážnej chorobe zomrel RNDr. Stanislav Jakubec, DrSc., vedúci vedecký pracovník Matematického ústavu SAV, v.v.i.

RNDr. Stanislav Jakubec, DrSc. sa narodil 7. septembra 1948 v Brodskom, okr. Skalica. Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave ukončil v r. 1976. V r. 1976-77 pracoval na VŠD v Žiline. V roku 1988 obhájil na MÚ SAV titul CSc. V rokoch 1985-87 pracoval na Ústave aplikovanej matematiky a výpočtovej techniky UK v Bratislave a v rokoch 1987-89 na Katedre matematiky CHTF SVŠT v Bratislave. Od roku 1989 pracuje na MÚ SAV a v rokoch 1995-97 pôsobil externe tiež na Vysokej škole pedagogickej v Hradci Králove. V r. 2001 obhájil doktorskú dizertačnú prácu na tému Počet tried divizorov reálnych polí prvočíselneho konduktora a získal DrSc.

RNDr. Stanislav Jakubec, CSc. patril medzi popredných slovenských odborníkov z teórie čísel, ktorá patrí medzi najstaršie, viac ako dva tisíc ročné, matematické disciplíny a v ktorej sa veľmi ťažko publikujú nové výsledky, no ktorá stále má možnosť uplatnenia aj v modernej dobe vďaka najmä rozšíreniu výpočtovej techniky. Dr. S. Jakubec sa odborne venuje algebraickej teórii čísel a to hlavne v dvoch smeroch výpočet počtu tried ideálov reálnych polí a Gaussove a Jacobiho sumy

Okrem toho publikoval aj vedecké práce, v ktorých sa zaoberal rôznymi problémami teórie čísel. Všetky tieto práce vznikli ako odpovede na konkrétne problémy. Najviac prác sa zaoberá problematikou normálnych báz. Za najvýznamnejšie práce možno považovať práce, ktoré‚ sa zaoberajú Wittovými okruhmi, pretože v tomto prípade bolo potrebné‚ vyšetrovať určité‚ polia, ktoré‚ nie sú Galoisovymi rozšíreniami.

Jeden z dôležitých výsledkov Dr. Jakubca sa týka problematiky, ktorej počiatky siahajú ku Gaussovi. Gauss ako prvý urobil presný dôkaz, že v okruhu celých racionálnych čísel platí jednoznačný rozklad na prvočinitele. V súvislosti so štúdiom bikvadratických zvyškov, Gauss dokázal, že v okruhu celých čísel istého kvadratického poľa platí jednoznačný rozklad. Od Gaussa tiež pochádza (stále nedokázaná) hypotéza, že existuje nekonečne veľa reálnych kvadratických polí s počtom tried ideálov 1. Výsledky Dr. Jakubca naznačujú, že analogické tvrdenie by mohlo platiť aj pre oveľa komplikovanejšie polia a to pre reálne cyklotomické‚ polia ktorých stupeň nad Q je (p-1)/2.

Z dôležitých výsledkov spomeňme tiež súvis medzi Fermatovými kvocientami a Fibonacciho číslami na jednej strane a deliteľnosťou počtu tried. Doteraz bol známy súvis len medzi Fermatovými kvocientami a Fibonacciho číslami s prvým prípadom Veľkej vety Fermatovej.

Ďalšie výsledky sa týkajú Vandiverovej hypotézy a kongruencií typu Ankeny-Artin-Chowla modulo p a modulo p². Dr. Jakubec takúto kongruenciu dovtedy známu pre stupne 2,3,4,6 zovšeobecnil pre ľubovoľný prvočíselný stupeň a následne pre ľubovoľný stupeň.

Dr. Jakubec bol členom redakčnej rady Mathematica Slovaca zodpovedným za teóriu čísel. Bol vedúcim vedeckých projektov VEGA a bol členom komisie VEGA pre posudzovanie grantov za matematiku. Bol recenzentom významných svetových časopisov ako Acta Arithmetica, Journal of Number Theory a Abh. Math. Sem. Univ. Hamburg a i.

Dr. S. Jakubec bol vyznamenaný Čestnou plaketou SAV J. Hronca v striebornom vyhotovení za zásluhy v matematických vedách (1999) a Plaketou SAV Jura Hronca za zásluhy v matematických vedách (2009).

R.I.P.

Anatolij Dvurečenskij, Matematický ústav SAV, v.v.i.

Dňa 21. augusta 2022 v raňajších hodinách nás vo veku 67 rokov navždy opustil náš kolega

prof. RNDr. Július Korbaš, CSc.,

ktorý pôsobil aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky, Univerzity Komenského v Bratislave.

Česť jeho pamiatke.

Posledná rozlúčka s profesorom Korbašom sa uskutoční vo štvrtok 25.8.2022 o 15:00 hod. v kaplnke pri cintoríne v Malej Pake (zádušná omša o 14:30 hod).

Smútočné oznámenie na stránkach fakulty.

Lev Bukovský patril ku prvej veľmi silnej skupine matematikov, ktorí opustili univerzitné lavice začiatkom 60. rokov. V roku 1961 absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave. Narodil sa 9. septembra 1939 v Podkriváni. To, že mohol študovať napriek nepriazni osudu bolo určite aj to, že bol víťazom celoslovenského kola matematickej olympiády (1956).

Lev Bukovský sa zaoberal matematickou analýzou, topológiou, s hlbokou znalosťou a výsledkami v teórii množín, matematickej logike a teórii modelov. Jedna zo známych viet, ktorá popisuje mocnenie „alefov“ (ľudovo povedané, presnejšie základná veta o umocňovaní nekonečných kardinálnych čísel) sa volá Hausdorfova-Tarského-Bukovského veta. Málokto z československých matematikov sa ocitol v takej dobrej spoločnosti. Takto som sa na prednáške z teórie množín v treťom ročníku dozvedel od B. Balcara o tomto už známom, či dokonca slávnom mladom slovenskom matematikovi (1974). Neskôr sa mi dostala do rúk jeho kniha „Štruktúra reálnej osi“, VEDA, Bratislava, 1979. V tejto knihe môžeme vidieť znovu hĺbku znalostí Leva Bukovského, ktorý dokázal vidieť veci, ktoré aj štandardnému absolventovi matematiky na univerzite ostávajú skryté. Toto mu umožnil aj jeho pobyt a ašpirantúra na Matematickom ústave ČSAV v Prahe, kde bol členom seminára Petra Vopěnku, ktorý bol po roku 1968 na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej. Tu získal hodnosť CSc. v roku 1965, DrSc. v roku 1983. Logická škola v Prahe bola založená Ladislavom Riegerom, ale stavala aj na ďalších slávnych osobnostiach univerzity akými boli Karel Petr, Bohumil Bydžovský, Vojtěch Jarník a Vladimír Kořínek. S poslednými dvomi sa mal možnosť stretnúť aj Lev Bukovský. Pražská logická škola, ku ktorej patril aj Lev Bukovský a mnoho ďalších žiakov Petra Vopěnku, alebo aj Petra Hájka a Bohuslava Balcara, bola jednou z najlepších na svete. Keď sa tak talentovaný študent ako Lev Bukovský dostal do tejto skupiny umožnilo mu to byť hneď na svetovej špičke v oblasti. Samozrejme nemôžeme nespomenúť aj jeho bratislavských učiteľov, ktorí mu dávali základné vedomosti. On sám vo svojom životopise (Životopis prof. RNDr. Leva Bukovského jeho vlastnými očami) spomína Michala Greguša, Tibora Šaláta, Tibora Neubruna a Milana Kolibiara.

Po pobyte v Prahe sa v roku 1965 vrátil na Slovensko a začal svoje pôsobenie na univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Venoval sa ďalej rozvoju teórie množín, ale aj matematickej logika a topológii. Chápal to, čo je väčšine klasických matematikov skryté, a to je štruktúra nekonečien, ktoré sme do matematiky adoptovali so všetkými dôsledkami, aby sme zaplatili pohodlie axiomatického systému, ktorý nám dáva množinu prirodzených čísel alebo reálnych čísel, ako existujúcu nekonečnú množinu, s ktorou môžeme pracovať. Občas sa ale dostaneme na hranu poznania, kde nám riešenie môžu poskytnúť iba ľudia ako bol Lev Bukovský. Práce v matematickej logike alebo teórii množín nemajú veľa citácií, ale ohlas na práce Leva Bukovského bol svetový. Nakoniec jeho kniha „The Structure of the Real Line“, doplnená, prepracovaná a zmodernizovaná, vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Birkhäuser, Basel v spolupráci s PWN, Warsaw s venovaním manželke Zuzane, ktorá je tiež matematičkou.

Ako aj sám prof. Bukovský povedal v jednom zo svojich rozhovorov „V Prahe bolo mnoho odborníkov a títo mali dobré kontakty so svetom. Od nich som získaval a prinášal do Košíc informácie, ktoré boli potrebné pre naše bádanie. Môžem sa však pochváliť, že to nebolo jednosmerné. Do Prahy som zase odnášal výsledky bádania mojich košických spolupracovníkov, ktoré Prahu a aj svet zaujímali. To bola tá „košická škola teórie množín““.

Lev Bukovský vždy chápal, že pre rozvoj spoločnosti je veľmi dôležité, aby sme venovali pozornosť talentom, nadanej mládeži, bez ohľadu na to, či je to v Bratislave alebo malej dedinke Podkriváň na Slovensku. On sám vychoval rad žiakov, spomeniem našich kolegov Petra Eliáša a Miroslava Repického. Krátky čas pôsobil aj v pobočke Matematického ústavu SAV v Košiciach.

Profesor Bukovský zastával mnohé vysoké funkcie ako je napríklad rektor UPJŠ v Košiciach alebo predseda Akreditačnej komisie. Bol členom Učenej spoločnosti Slovenska, riadnym členom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu, dostal veľa vyznamenaní, ako je Krištáľové krídlo, Veľká cena sv. Gorazda a mnoho ďalších. Podstatné ale je, že bol vynikajúcim vedcom, skvelým učiteľom a dobrým človekom, angažovaným v rozvoji vzdelanosti a spoločnosti. Bol vždy veľmi priateľský a ochotný podeliť sa s ostatnými o svoje vedomosti pri mnohých prednáškach po celom Slovensku. Strácame v ňom vynikajúceho vedca a staršieho priateľa.

Karol Nemoga,
riaditeľ Matematického ústavu SAV

Prof. Ing. RNDr. Lubomír Kubáček, DrSc. Dr.h.c. – deväťdesiatnik

Dňa 1.2.2021 sa dožíva významného životného jubilea 90 rokov bývalý riaditeľ Matematického ústavu SAV — Prof. Ing. RNDr. Lubomír Kubáček, DrSc. Dr.h.c. Rodák z Bratislavy po absolvovaní štúdia geodézie na Fakulte stavebného a zememeračského inžinierstva SVŠT začal pracovať v Geodetickom ústave v Bratislave. V rokoch 1957 – 1964 si doplnil matematické vzdelanie štúdiom matematickej analýzy na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V r. 1965 obhájil hodnosť CSc., hodnosť DrSc. získal v r. 1980 na SVŠT. V r. 1987 sa stal členom korešpondentom SAV, v r. 1989 členom korešpondentom ČSAV, profesorom v r. 1991 na MFF UK, v r. 2002 mu bol udelený titul Dr.h.c. na StF STU, čestným členom Učenej spoločnosti Slovenska sa stal v r. 2005. V r. 1981 prešiel pracovať na Matematický ústav SAV, kde v r. 1988-92 bol riaditeľom ústavu. V r. 1994 odchádza pracovať na Prírodovedeckú fakultu Palackého univerzity v Olomouci, kde pracoval až do svojho dôchodku v r. 2013, kedy sa vracia do Bratislavy a žije v rodine svojho syna.

Prof. Kubáček patrí medzi najvýznamnejších slovenských, českých a aj československých štatistikov ako aj matematických geodetov. Na pôvodnom Oddelení matematicko-štatistických metód na Ústave teórie merania SAV sústredil mladých odborníkov na pravdepodobnosť a matematickú štatistiku. Z nich sa rokmi stali významní slovenskí matematici, ktorí sa stali ozdobou matematického stavu doma aj v zahraničí.

Svoje teoretické výsledky úspešne aplikoval aj v praxi, napr. pri stavbe Nového mostu v Bratislave, stavbe metra v Prahe, ako aj pri prípravách stavby metra v Bratislave v 80. rokoch. Veľmi aktívne spolupracoval aj s lekármi, kde sa svojimi štatistickým postupmi snažil nájsť cielené metódy liečenia pacienta. A opačne, zo spolupráce s praxou získaval cenné impulzy pre teoretické výskumy. Jeho meno sa skvie na 7 monografiách a 130 článkoch, vyškolil viac ako 18 doktorandov.

Počas dubčekovskej jari získal aj prestížne štipendium Alexandra von Humboldta, na ktoré však mohol nastúpiť až po spoločensko-ekonomických zmenách v 90. rokoch. Mal šťastie aj na významného spolupracovníka – svoju manželku, doc. Ing. RNDr. Ludmilu Kubáčkovu, DrSc. (1934 – 2004), s ktorou napísal množstvo spoločných vedeckých prác.

Pri príležitosti 90. narodenín v mene bývalých kolegov, študentov, priateľov, celej slovenskej a českej matematicko-štatistickej komunity Vám prajeme mnoho zdravia, spokojnosti, radosti v kruhu Vašej rodiny, a ďalšieho uspokojenia z matematickej štatistiky.

Ad multos annos!

Anatolij Dvurečenskij, Matematický ústav SAV

Dňa 13. januára 2021 zomrel po dlhšej chorobe prof. Robin Lyth Hudson, Univ. of Nottingham. Pred 20 rokmi pracoval jeden rok na Matematickom ústave SAV.

Česť jeho pamiatke.

Dňa 13. 1. 2021 po krátkej ale ťažkej chorobe zomrel na COVID 19 náš kolega z košickej pobočky MÚ SAV

doc. RNDr. Roman Frič, DrSc. (* 30. 9. 1944).

Od 26. 12. 2020 bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii hospitalizovaný v nemocnici.

Česť jeho pamiatke.

Vážení priatelia matematiky,

každý rok o tomto čase organizujeme na Matematickom ústave SAV v Bratislave a v jeho pobočke v Košiciach Týždeň vedy a techniky, kde pre verejnosť a hlavne pre študentov máme zaujímavé prednášky o matematike. Tento rok vzhľadom na pandemickú situáciu nie je možné robiť živé prednášky, tak sa Týždeň vedy a techniky koná v online priestore.

Aj my v našom ústave sme sa svojim spôsobom rozhodli trochu poodhaliť činnosť našich kolegov netradičnou formou. Naše bývalá kolegyňa, RNDr. Kvetoslava Dvořáková, od smrti nedávno ktorej uplynul rok, mala talent nielen na matematiku, technicko-editorskú činnosť v našom časopise Mathematica Slovaca, ale upútala našu pozornosť aj ako talentovaná portrétistka. V jej pozostalosti sa našlo 15 portrétov významných slovenských a českých matematikov. Niektoré portéty sa objavili aj v našom časopise pri niektorých významných životných príležitostiach.

Preto v priestore MÚ SAV sme inštalovali výstavu portrétov, ktoré bravúrne stvárnila naša kolegyňa Kvetka a na našej webovskej stránke si ich môžete kľudne prezrieť z pohodlia svojho domova. Týmto aspoň trochu poodhalíme zákutia života a talenty našich matematikov.

(https://www.mat.savba.sk/galeria_matematikov-KD.html)